Poradňa – Občianske právo

Občianske právo ako právne odvetvie všeobecne upravuje majetkové vzťahy a s nimi súvisiace osobné a osobnomajetkové vzťahy, pričom subjekty týchto vzťahov majú rovnaké postavenie. OP je súkromným právom, pre ktoré je charakteristická rovnosťou účastníkov. OP sa delí na hmotné a procesné.

OP hmotné – je sústava právnych noriem, ktoré stanovia ako sa majú ľudia správať v spoločnosti bez toho, aby bol nutný zásah štátneho orgánu.

  • právo vecné (vlastnícke právo a právo k cudzím veciam)
  • právo záväzkové (zmluvné a mimozmluvné právo)
  • právo dedičské
  • právo na ochranu osobnosti (osobné)
  • právo duševného vlastníctva (autorské)

 

OP procesné – upravuje správanie ľudí v konaní pred štátnymi orgánmi pri realizácie hmotného práva ale aj chovanie samotného štátneho orgánu, ktoré práva realizuje.

 

Delenie vzťahov:

  • majetkové – vzťahy týkajúce sa majetku a majetkových hodnôt
  • osobné – súvisia s ochranou určitých aspektov ľudskej osobnosti, napr. ochrana telesnej integrity, osobnej slobody, cti, dôstojnosti, zvukové a obrazové záznamy, ochrana mena atď.
  • osobnomajetkové – právne vzťahy vznikajúce z výsledkov tvorivej duševnej činnosti, napr. literárne, vedecké a umelecké diela výkonných umelcov, vynálezy, patenty, ochranné známky, dizajny atď.

 

Delenie práv:

  • vecné práva – vzťahujú sa na určitú vec (vlastnícke právo, držba, vecné bremeno, záložné právo)
  • dedičské právo
  • záväzkové právo – upravuje práva a povinnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov
  • osobné a osobno-majetkové právo – práva spojené priamo s osobou (právo na život, na smrť), s tvorivou duševnou činnosťou

 

Zásady súkromného práva

  • autonómia vôle subjektu (zmluvná sloboda)
  • všetko je dovolené čo nie je výslovne zakázané
  • zásada istoty občiansko-právnych vzťahov (zákaz retroaktivity, rovnosť subjektov, ochrana dobrej viery)
  • zákaz zneužitia občianskych práv
  • zásada prevencie
  • zásada rovnosti účastníkov
  • neznalosť zákona neospravedlňuje
  • zásada slobody vôle
    • vlastnícka sloboda
    • zmluvná sloboda
    • sloboda tvorby
  • zásada ekvity – dobré mravy
  • zásada istoty a stability
    • nedotknuteľnosť vlastníckeho práva
    • pacta sunt servanda – zmluvy sa musia plniť
    • zákaz retroaktivity

 

Historický vývoj občianskeho práva

Občianske právo ako jedno z najstarších právnych odvetví vzniklo v starom Ríme, odkiaľ pochádza aj jeho názov – ius civile a stalo sa základom rímskeho súkromného práva. Rímske právo sa stalo základom súkromného práva v kontinentálnej Európe (písané právo) a na jeho základe vznikli prvé občianske zákonníky. Základné okruhy kontinentálneho systému práva sú francúzske, rakúske a nemecké. Angloamerický právny systéme je založený na práve precedentov. Pramenmi právo sú sudcovské právo a obyčaje. Právne inštitúty rímskeho práva používame dodnes napr.:

  • vlastnícke právo,
  • držba,
  • kúpna a darovacia zmluva,
  • dedenie
  • nájom

 

Francúzsky občiansky zákonník – Code civil (1804) – bol prvou kodifikáciou súkromného práva, stal sa vzorom pre:

  • všeobecný rakúsky občiansky zákonník (1811)
  • nemecký občiansky zákonník (1896)

 

Na území Slovenska od stredoveku platilo uhorské obyčajové právo (Corpus Iuris Hungarici) a to aj po zániku Rakuska-Uhorska. Počas trvania prvej ČSR v republike platili dve právne úpravy – právny dualizmus (1918 – 1950). V Čechách platil Všeobecný rakúsky občiansky zákonník z roku 1811 a na území Slovenska platilo uhorské obyčajové právo. Prijatím nového občianskeho zákonníka  v roku 1950 bola ukončená etapa právneho dualizmu, ktorý platil pre celé územie ČSSR. OZ z roku 1964, ktorý prešiel zásadnou novelizáciou (zákon č. 509/1991 Zb.) následkom spoločenských zmien po roku 1989 platí dodnes.