Poradňa – Ústavné právo

Disciplinárna právomoc − na návrh predsedu ústavného súdu (ÚS) plénum ÚS rozhoduje v disciplinárnom konaní proti sudcovi ÚS pre namietané zavinené porušenie služobných povinností alebo preto, že mal svojím správaním narušiť dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru k ÚS, alebo ak napriek výzve pokračuje v činnosti nezlučiteľnej s funkciou sudcu. Ústavný súd vykonáva disciplinárnu právomoc voči predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho súdu SR a generálnemu prokurátorovi SR.

Dočasné opatrenie − podľa § 52 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva alebo slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom. Dočasné opatrenie zaniká najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení. Dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.

Finančné zadosťučinenie − ústavný súd môže v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Ak sa sťažovateľ v sťažnosti domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Kancelária ústavného súdu − Kancelária je právnická osoba a plní úlohy spojené s organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti ústavného súdu. Kanceláriu riadi a v jej mene vystupuje vedúci Kancelárie. Vedúceho Kancelárie vymenúva a odvoláva predseda ústavného súdu, ktorému zodpovedá za jej činnosť.

Konanie pre ústavným súdom − začína sa na základe písomného návrhu a je ukončené právoplatným rozhodnutím (nálezom alebo uznesením) alebo odložením veci podľa § 23a zákona o ústavnom súde (v prípade, ak podanie nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania).

Mlčanlivosť − podľa § 15 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde sú sudcovia povinní zachovávať v úradných veciach mlčanlivosť, a to aj po zániku sudcovskej funkcie. Od povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže sudcu oslobodiť predseda ústavného súdu. Predsedu ústavného súdu môže od tejto povinnosti oslobodiť prezident Slovenskej republiky. Uvedená povinnosť mlčanlivosti platí aj pre zamestnancov ústavného súdu.

Nález − rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej.

Návrh − konanie pred ústavným súdom sa začína na základe písomného návrhu. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy a ďalšie skutočnosti v závislosti od druhu konania (t. j. či ide o sťažnosť alebo návrh na začatie iného konania). Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Konanie pred ústavným súdom je ukončené právoplatným rozhodnutím (nálezom alebo uznesením) alebo odložením veci podľa § 23a zákona o ústavnom súde (ak podanie nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu).

Navrhovateľ − osoba, ktorá podala návrh na začatie konania pred ústavným súdom.

Neprípustnosť návrhu − podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak:

  1. sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania  boli splnené, 
  2. ústavný súd v tej istej veci koná,
  3. navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Odlišné stanovisko − sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu ústavného súdu alebo s ich odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia.

Odkladný účinok − podľa § 52 zákona o ústavnom súde podanie sťažnosti nemá odkladný účinok. Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva alebo slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Odloženie podania − ak sudca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania (t. j. nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom), podanie odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na ústavný súd (§ 23a zákona o ústavnom súde).

Odročenie pojednávania − pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, ústavný súd oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Oneskorené podanie − sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Návrhy podané oneskorene ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde uznesením bez ústneho pojednávania.

Opravný prostriedok − podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

Orgán verejnej moci − orgánmi verejnej moci sú najmä:

  1. Národná rada SR,
  2. prezident SR,
  3. vláda SR
  4. ministerstvá a iné ústredné orgány verejnej moci,
  5. prokuratúra SR a ostatné štátne orgány,
  6. všeobecné súdy a ústavný súd,
  7. orgány územnej samosprávy.

 

Plénum − ústavný súd rozhoduje v pléne alebo v senátoch. Plénum ústavného súdu tvoria všetci sudcovia ústavného súdu. Rokovanie pléna ústavného súdu je neverejné, ak nie je v zákone o ústavnom súde ustanovené inak. Môžu sa na ňom zúčastniť prizvaní zamestnanci Kancelárie ústavného súdu a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov.

Podanie − všeobecné označenie pre akýkoľvek písomný dokument predložený ústavnému súdu v rámci jeho rozhodovacej činnosti.

Pojednávanie (verejné, neverejné, ústne) − vo veciach prerokúvaných ústavným súdom podľa čl. 125, čl. 125a, čl. 126, čl. 127, čl. 127a, čl. 129 ods. 4 a 5 ústavy sa koná ústne pojednávanie. Od ústneho pojednávania môže ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci konania a ich zástupcovia. Ústne pojednávanie vo veciach podľa čl. 125, čl. 126, čl. 127a a čl. 129 ods. 4 ústavy je verejné. V ostatných veciach je verejné, ak ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na celom pojednávaní alebo jeho časti nevylúčil (§ 30 zákona o ústavnom súde).

Pozastavenie účinnosti − v konaní o súlade právnych predpisov môže ústavný súd rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu. Uznesenie o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení môže ústavný súd aj bez návrhu zrušiť, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa prijalo; inak uznesenie zaniká vyhlásením rozhodnutia vo veci samej alebo zastavením konania. V konaní o sťažnostiach môže ústavný súd na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu.

Právoplatnosť rozhodnutia − rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Predbežné prerokovanie − ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť. Ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu (§ 25 zákona o ústavnom súde).

Predseda ústavného súdu − na čele ústavného súdu je predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu ústavného súdu vymenúva zo sudcov ústavného súdu prezident Slovenskej republiky.

Predpojatosť − podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Podľa § 28 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Ak ide o rozhodovanie v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Prieťahy v súdnom konaní − podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. K porušeniu tohto základného práva môže dôjsť v dôsledku nekonania všeobecného súdu, ako aj v dôsledku takého jeho postupu, ktorý nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa vo veci, ktorá je predmetom konania pred všeobecným súdom.

Prijatie na ďalšie konanie − ak ústavný súd návrh pri predbežnom prerokovaní neodložil alebo neodmietol, prijme ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

Rozhodnutie − podľa § 33 ods. 1 zákona o ústavnom súde vo veci samej rozhoduje ústavný súd nálezom, ak tento zákon neustanovuje inak. V ostatných veciach rozhoduje uznesením. Rozsudkom rozhoduje len v konaní podľa čl. 129 ods. 5 ústavy.

Rozsudok − ústavný súd rozhoduje rozsudkom len o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky na prezidenta republiky pre vlastizradu.

Rozvrh práce − podľa § 2 Spravovacieho a rokovacieho poriadku plénum ústavného súdu prijíma na každý kalendárny rok rozvrh práce, ktorý schvaľuje spravidla do 15. decembra bežného roka. V rozvrhu práce sa určia veci, ktoré patria plénu, senátom a sudcom, tak, aby sa zabezpečila rovnomerná a plynulá činnosť ústavného súdu.

Senát − ústavný súd rozhoduje v pléne alebo v senátoch. Senát sa skladá z predsedu senátu a z dvoch sudcov. Ústavný súd má štyri senáty.

Spravovací a rokovací poriadok − podrobnejšie upravuje vnútorné pomery ústavného súdu pri príprave konania a rozhodovania, postavenie pléna, senátov, sudcov spravodajcov, súdnych poradcov a iných osôb zúčastňujúcich sa na činnosti ústavného súdu, ako aj disciplinárne konanie proti sudcom.

Späťvzatie návrhu − navrhovateľ môže vziať späť návrh na začatie konania, a to sčasti alebo celkom. V konaní o sťažnostiach pred ústavným súdom (§ 54 zákona o ústavnom súde) ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Subsidiárnosť − v prípade, ak právna otázka nie je upravená v osobitných právnych predpisoch (tzv. lex specialis, napr. zákon o ústavnom súde), je potrebné vychádzať zo všeobecných právnych predpisov (tzv. lex generalis, ako je napr. Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok atď.). Podľa § 31 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Sudca spravodajca − návrh vo veci, o ktorej rozhoduje ústavný súd v senáte alebo v pléne, sa v súlade s rozvrhom práce prideľuje sudcovi ako spravodajcovi náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Ak spravodajca neodloží podanie podľa § 23a, pripraví vec na predbežné prerokovanie. Ak sa návrh prijme na konanie, prerokuje sa v senáte alebo v pléne ústavného súdu.

Sťažnosť − sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Sťažnosť musí obsahovať náležitosti podľa § 20 a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Súlad právnych predpisov − ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) (t. j. najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, generálny prokurátor Slovenskej republiky, verejný ochranca práv) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.

Účastník konania − účastníkmi konania pred ústavným súdom sú navrhovateľ, resp. sťažovateľ (osoba, ktorá podala návrh na začatie konania) a odporca (orgán verejnej moci, proti ktorému návrh na začatie konania smeruje), ako aj osoby, o ktorých to ustanovuje zákon o ústavnom súde.

Účinnosť rozhodnutia − rozhodnutie ústavného súdu nadobúda účinnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Uznesenie − vo veci samej rozhoduje ústavný súd nálezom. V ostatných veciach rozhoduje uznesením. Rozsudkom rozhoduje len v konaní podľa čl. 129 ods. 5 ústavy.

Vedľajší účastník konania − vedľajšími účastníkmi konania sú osoby, ktorým toto postavenie priznáva zákon o ústavnom súde, ak sa tohto postavenia nevzdajú. Vedľajší účastníci majú v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania, konajú však iba sami za seba. Ako vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi môže konania zúčastniť ten, kto má právny záujem na jeho výsledku. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Výrok − výrok predstavuje záväznú časť rozhodnutia, v ktorej súd uvedie, ako vo veci rozhodol. Výrok je potrebné odlíšiť od odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

Zjavná neopodstatnenosť − je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. O zjavnej neopodstatnenosti možno hovoriť najmä vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov ( I. ÚS 66/98 z 15. októbra 1998).

Zjavne neoprávnená osoba − podanie návrhu zjavne neoprávnenou osobou je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 26/06 z 31. januára 2006).

Zjednocovanie právnych názorov − senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných právnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného súdu.

Zbierka nálezov a uznesení − rozhodnutia pléna ústavného súdu a rozhodnutia senátov ústavného súdu sa uverejňujú v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka”). Plénum ústavného súdu alebo senát ústavného súdu môže rozhodnúť, že rozhodnutie sa neuverejní v Zbierke.

Základné práva a slobody − v návrhu na začatie konania o sťažnosti sťažovateľ okrem iného musí uviesť, porušenie ktorého svojho základného práva alebo slobody namieta. Katalóg základných práv a slobôd upravujú druhá hlava ústavy (čl. 11 až čl. 51 ústavy), ako aj ďalšie pramene práva (napr. Listina základných práv a slobôd, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor o právach dieťaťa, Dohovor o postavení utečencov atď.).

LITERATÚRA