Judikáty (právne vety) – Správne právo

Stavebný pozemok – Pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda, ale je územným plánom obce, resp. zóny, určený na zastavanie, je podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebným pozemkom, a preto je stavebným pozemkom aj pre účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2015, sp. zn. 8 Sžf 5/2014) Zb. 10/2015/96


Správne konanie, odstraňovanie nedostatkov podaniaAk má podanie nedostatky, táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom pre odmietnutie podania správnym orgánom, keďže by to bolo v rozpore s princípom súčinnosti (§ 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov), podľa ktorého sú správne orgány povinné poskytovať pomoc a poučenia, aby účastníci konania pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2014, sp. zn. 8 Sžo 41/2013) Zb. 10/2015/97


Daňové konanie – Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. 8 Sžf 6-7/2014) Zb. 10/2015/98


Zodpovednosť fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt.
I. Ak ide o zodpovednosť fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou fyzickej osoby podnikateľa.
II. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2015, sp. zn. 8 Sžf 111/2013) Zb. 10/2015/99


Pobyt cudzincov. Účelom ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri jeho doslovnom výklade je sankcia – zrušenie prechodného pobytu tomu žiadateľovi, ktorý predloží falošné alebo pozmenené doklady. Pokiaľ zo strany žiadateľa nedošlo k žiadnej nepoctivosti pri predkladaní dokladov ani len vo forme nevedomej nedbanlivosti, nesprávnosť v postupe prekladateliek, na ktorej nemal žiadateľ žiaden podiel viny, nemôže viesť k zrušeniu prechodného pobytu cudzincovi na účel zlúčenia rodiny podľa § 36 ods. 1 písm. b) v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. apríla 2015, sp. zn. 10 Sža 13/2015) Zb. 10/2015/100


Príjmy a výdavky daňovníka nezriadeného na podnikanie – Príjmy daňovníka nezriadeného na podnikanie, plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol (hlavná činnosť daňovníka), sú od dane oslobodené. Preto nie je možné daňové výdavky súvisiace s príjmami z hlavnej činnosti priraďovať k príjmom, ktoré dani podliehajú.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. decembra 2014, sp. zn. 4 Sžf 2/2014) Zb. 10/2015/101


Konkretizácia vád v zistení skutkového stavu – Ak konajúci správny súd aplikuje zrušovací titul obsiahnutý v ustanovení § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, musí konkretizovať v rámci argumentačných bodov úroveň vadnosti zistení skutkového stavu, t.j. neúplne alebo nedostatočne, za tým účelom, aby správny orgán ako účastník súdneho prieskumu bol zákonným spôsobom poučený o svojich pochybeniach a bol mu naznačený spôsob nápravy.
II. Znalecký posudok – Formálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znalcom pre zadávateľa tvoria viaceré jeho časti (§ 17 ods. 3), ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť preskúmanie jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov. Ak účastník chcel spochybniť závery znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. februára 2014, sp.zn. 1 Sžd 4/2014) Zb. 10/2015/102


Nedodanie záznamu vysielania v požadovanej kvalite – Ak má Rada pre vysielanie a retransmisiu nepochybne za preukázané, že vysielateľ jej zaslal na základe jej výzvy v zákonnej lehote príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto záznamov Radou došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a že neobsahujú záznam reálneho vysielania, nie je možné potom vyhodnotiť túto skutočnosť v neprospech vysielateľa, že požadované záznamy vysielania Rade pre vysielanie a retransmisiu vôbec nedoručil a nesplnil tak svoju zákonnú povinnosť (§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000Z.z o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov), a že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu (§ 16 ods.3 písm. l) v spojení s § 67 ods. 2 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii).
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2015, sp.zn. 3 Sž 16/2014) Zb. 10/2015/103


Aplikačná prednosť Aarhuského dohovoruprávo na prístup k informáciám o životnom prostredí.
I. Správny orgán nemôže vylúčiť aplikačnú prednosť ustanovení Aarhuského dohovoru, keďže Slovenská republika túto prednosť uznala (Aarhuský dohovor bol publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 43/2006, pričom Národná rada SR ho v doložke prednosti označila za medzinárodnú zmluvu, ktorá má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi). Aarhuský dohovor zakotvuje v čl. 4 ods. 3 a 4 možnosti zamietnutia prístupu k informáciám, keď po zhodnotení jednotlivých bodov požadovanú informáciu nemožno subsumovať pod žiadnu z tam uvedených. Zo záveru čl. 4 Aarhuského dohovoru vyplýva, že dôvody pre zamietnutie majú byť vykladané reštriktívne, berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži a berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia. Pokiaľ v zmysle čl. 2 ods. 3 Aarhuského dohovoru obsahom informácie (sprístupnenia dokumentu Predbežnej bezpečnostnej správy) je práve informácia, ktorá sa týka vplyvu činnosti jadrovej elektrárne na jednotlivé zložky životného prostredia, teda vodu, pôdu, krajinu, krajinné prostredie, energie, emisie, je potrebné vychádzať z článku 4 ods. 4 písm. d) druhá veta Aarhuského dohovoru, podľa ktorého musia byť informácie o emisiách, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia, sprístupnené. Ak žalovaný správny orgán zamietol poskytnutie celej požadovanej informácie, rozhodol tým aj o potvrdení nesprístupnených informácií, ktoré súvisia s emisiami, keď naviac v napadnutých správnych rozhodnutiach neuviedol, z akého dôvodu nebola požadovaná informácia poskytnutá ako celok, a tiež nezdôvodnil ani možnosť jej čiastočného sprístupnenia, s ktorou skutočnosťou počíta aj Aarhuský dohovor v čl. 5.
II. Aarhuský dohovor možno aplikovať aj na zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže samotná definícia pojmu „informácia o životnom prostredí“ bola prebratá z Aarhuského dohovoru a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí do slovenského právneho poriadku, a preto nie je potrebné skúmať priamy alebo nepriamy účinok Aarhuského dohovoru na tento zákon.
III. Ak ide o výstavbu a prevádzku jadrového zariadenia, ktoré predstavuje potenciálne ohrozenie zdravia a kvality života ľudí, ktorých obydlia sa nachádzajú v blízkosti miesta, kde by malo prísť k jeho vybudovaniu, mali by byť obyvateľom zo strany verejných orgánov poskytnuté informácie o možných rizikách, ktoré by pre ne mohla výstavba jadrového zariadenia znamenať, aby sa mohli rozhodnúť, či zotrvajú v mieste svojho doterajšieho bydliska alebo nie. Táto skutočnosť sa preto týka aj žalobcu (Greenpeace Slovensko) ako nezávislej medzinárodnej organizácie, ktorej cieľom je upozorňovať na problémy životného prostredia a hľadať riešenia na propagovanie otvorenej diskusie o životnom prostredí.
IV. Dôvody zamietnutia infožiadosti uvedené v čl. 4 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES sa majú vykladať reštriktívnym spôsobom. V každom jednotlivom prípade sa musí zohľadňovať verejný záujem na sprístupnení, to znamená, že sa zvažuje verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie informácií oproti záujmu, ktorému slúži ich zamietnutie, a preto členské štáty v zmysle čl. 4 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES písm. a), d), f), g) a h) nesmú umožniť zamietnutie žiadosti, keď sa žiadosť týka informácií o emisiách do životného prostredia.
V. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES ani Aarhuský dohovor nezakladajú prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí v neobmedzenom rozsahu. Oba predpisy zakotvujú princíp, podľa ktorého možno utajiť iba konkrétne informácie, ktorých zverejnenie by naozaj mohlo ohroziť bezpečnosť, pričom zostávajúce informácie sa majú sprístupniť.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2015, sp.zn. 3 Sži 22/2014) Zb. 10/2015/104


Dopravný priestupok – predbežná otázka – Pokiaľ vodič motorového vozidla vedie svoje motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia a po tomto zistení dopravnou políciou bol následne uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená peňažná pokuta a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, tak správny súd nie je oprávnený v preskúmavacom konaní skúmať prejudiciálnu otázku, či žalobcovi bol oprávnene zadržaný vodičský preukaz na základe príslušného exekučného príkazu z dôvodu, že mal mať dlh na výživnom na maloleté dieťa. Námietky žalobcu, že správny súd v tomto smere nezistil riadne skutkový stav veci, hoci mu mal dať žalobca príslušné dôkazy o tom, že nemá dlh na výživnom na maloleté dieťa, sú potom právne irelevantné.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2015, sp.zn. 3 Sžo 96/2015) Zb. 10/2015/105


Oboznámenie účastníka konania s dôkazmi vykonanými odvolacím správnym orgánom. Pokiaľ odvolací správny orgán účastníčku konania ním novo vykonanými dôkazmi, ktoré zabezpečil v štádiu odvolacieho konania, neoboznámil a nedal jej ani príležitosť vyjadriť sa k takto novo vykonaným dôkazom, tvrdiac, že takúto povinnosť nemá a že účastníčka konania o nahliadnutie do administratívneho spisu nežiadala, porušil potom svojim postupom právo na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého podstatou je garancia zachovania právnych požiadaviek v priebehu konania i pred orgánmi verejnej moci, a to predovšetkým, keď novo vykonané dôkazy vyhodnotil v neprospech účastníčky konania. Atribúty spravodlivého procesu, ktoré by nebolo možné i z objektívnych dôvodov zaručiť v správnom konaní (hlavne nestrannosť a nezávislosť rozhodujúceho orgánu), musia byť v plnej miere zabezpečené v konaní, v ktorom je rozhodnutie správneho orgánu preskúmavané súdom, a to obzvlášť v prípadoch, kedy orgán verejnej moci formalistickým postupom vrchnostensky zasahuje do procesných práv účastníka konania. Žalobkyňa ako účastníčka konania mala mať za danej skutkovej a právnej situácie v posudzovanej veci príležitosť predložiť i na odvolacom správnom orgáne svoje argumenty bez toho, aby bola znevýhodnená, a to zvlášť v procesnej situácii, keď žalovaný správny orgán doplnil v priebehu odvolacieho konania dokazovanie novými dôkazmi, s ktorými žalobkyňu neoboznámil a ktoré naviac vyhodnotil ako dôkazy svedčiace v jej neprospech.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2015, sp.zn. 3 Sžo 56/2014) Zb. 10/2015/106


Poskytovanie informácií z operatívno-pátracej činnosti orgánov činných v trestnom konaní.
I. Výsledky operatívno-pátracej činnosti môžu obsahovať informácie o formách práce kriminálnej polície a o vyšetrovaní a ich zverejnenie by mohlo mať vplyv na činnosť polície. V takomto prípade existuje potom legitímny záujem na odopretí poskytnutia informácií.
II. Nie je vhodné, aby boli zverejnené informácie o činnosti orgánov činných v trestnom konaní, či iných pracovníkov Policajného zboru SR, a to aj v tých prípadoch, ak nebolo začaté trestné konanie, ak by tým boli ohrozené práva tretích osôb alebo schopnosť orgánov činných v trestnom konaní predchádzať trestnej činnosti, vyhľadávať alebo odhaľovať trestnú činnosť, stíhať trestné činy alebo zabezpečovať bezpečnosť SR. Utajovanosť operatívno-pátracej činnosti má slúžiť aj na zamedzenie úniku informácií z Policajného zboru Slovenskej republiky.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. apríla 2015, sp .zn. 3 Sži 16/2014) Zb. 10/2015/107


Verejné obstarávaniepriame rokovacie konanie. Inštitút priameho rokovacieho konania v oblasti vereného obstarávania svojím procesným postupom zvyšuje predovšetkým transparentnosť zadávacieho procesu ako celku zo strany verejného obstarávateľa, a preto je potrebné ho chápať ako výnimočný inštitút vo vzťahu k iným postupom aplikujúcim sa vo verejnom obstarávaní v zmysle zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preukázanie existencie zákonných dôvodov na aplikáciu tohto výnimočného inštitútu spočíva na verejnom obstarávateľovi, ktorý sa rozhodne aplikovať inštitút priameho rokovacieho konania. Navyše, verejný obstarávateľ musí preukázať, že existujú zákonné podmienky na použitie tohto inštitútu už vo vzťahu k Úradu pre verejné obstarávanie, a to v príslušnom oznámení verejného obstarávateľa, ktorým informuje Úrad o príslušnom zámere. Zákonné dôvody na použitie inštitútu priameho rokovacieho konania musia existovať už v čase, keď sa verejný obstarávateľ rozhodne pre realizáciu tohto výnimočného inštitútu. Ak by sa totiž preukázalo, že verejný obstarávateľ postupoval pri použití tohto inštitútu v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, dopustil by sa svojím konaním správneho deliktu a za také konanie by mu Úrad mohol uložiť finančnú pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2013, sp.zn. 2 Sžf 37/2012) Zb. 10/2015/108


Garančné poistenie, zjednotenie výkladu § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
I. Rozsah uspokojenia nárokov zamestnancov z garančného poistenia upravuje zákon o sociálnom poistení v § 103 ods.2, podľa ktorého dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
II. Pokiaľ zákon o sociálnom poistení stanovuje, že dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, potom pod uvedeným obdobím posledných 18 mesiacov treba rozumieť obdobie 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo bezprostredne predchádzajúcich dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
(Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo 14. apríla 2015, sp.zn. Snj 73/2014) Zb. 5/2015/61


Dôvod na zrušenie letiska – Ak si prevádzkovateľ letiska nesplnil svoju povinnosť spočívajúcu vo vyplatení odplaty na obmedzenie vlastníckeho práva, táto skutočnosť nepredstavuje dôvod na zrušenie letiska.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. októbra 2014, sp. zn. 8 Sžo 60/2013) Zb. 5/2015/62


Reštrukturalizačný plán a penále – Ak na základe reštrukturalizačného plánu, potvrdeného súdom, došlo podľa § 155 ods. 3 vety prvej zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov k zmene výšky a lehoty splatnosti v ňom uvedených pohľadávok Sociálnej poisťovne, potom pred uplynutím zmenenej lehoty splatnosti nemožno predpísať penále podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2014, sp. zn. 9 Sžso 10/2013) Zb. 5/2015/63


Telenákup – Telenákupom, ktorý je jednou z foriem mediálnej komerčnej komunikácie, je i program alebo jeho časť, v ktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa audiotextovej hry o cenu, ktorou je finančná výhra.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. mája 2014, sp. zn. 3 Sž/22/2013) Zb. 5/2015/64


Európsky zbrojný pas
I. Sloboda pohybu a pobytu každého občana Únie na území členských štátov je právom zaručeným v článku 20 ods. 2 prvým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní EÚ, a teda právom, ktoré, ako vyplýva z článku 20 ods. 2 druhého pododseku Zmluvy o fungovaní EÚ, sa uplatňuje v súlade s podmienkami a obmedzeniami vymedzenými v Zmluvách a prostredníctvom opatrení prijatých na ich vykonanie, a teda aj Smernicou Rady č. 91/477/EHS z 18.06.1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/51/ES z 21.05.2008.
II. Jedným z cieľov Smernice č. 91/477/EHS je v podstate zakázať cezhraničný pohyb strelných zbraní v rámci Únie, ktoré nie sú určené na poľovnícku činnosť alebo športovú streľbu, s výnimkou prípadov, v ktorých tento pohyb zbraní členské štáty povolia v súlade s postupmi stanovenými v článku 11 a článku 12 ods. 1 uvedenej smernice.
III. Smernicu č. 91/477/EHS je potom nutné vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, a to zákonu č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý povoľuje vydať európsky zbrojný pas len držiteľom strelných zbraní na účely poľovníckej činnosti alebo športovej streľby.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. februára 2015, sp. zn. 1 Sžd 40/2011) Zb. 5/2015/65


Zásada materiálnej pravdy a rozloženie dôkazného bremena v konaní o udelenie azylu
I. Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.
II. Špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré je vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. januára 2015, sp. zn. 1 Sža 48/2014) Zb. 5/2015/66


Nevyhovujúce a zdravie ohrozujúce potraviny – Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov stanovuje príslušným prevádzkovateľom všeobecnú povinnosť, ktorej podstatou je, aby sa potraviny, ktoré nevyhovujú požiadavkám na akosť, vôbec nedostali na trh, t. j. vôbec vylúčiť možnosť zo strany spotrebiteľov nakúpiť takéto nevyhovujúce a zdravie ohrozujúce potraviny. Viazať túto povinnosť až na zistenie kontrolných orgánov by celkom stratilo svoj zmysel, pretože do prípadnej štátnej kontroly a jej záverov by takéto nevyhovujúce potraviny boli stále na trhu a je úlohou a povinnosťou prevádzkovateľa takéhoto podniku, aby v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal také kontrolné mechanizmy, ktorými zabezpečí, aby potraviny, ktoré nezodpovedajú požiadavkám na akosť, neboli vôbec uvádzané do ďalšieho obehu a nedostali sa vôbec k spotrebiteľovi.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2013, sp. zn. 2 Sžo 31/2012) Zb. 5/2015/67


Očkovanie maloletých detí – Pokiaľ zákonný zástupca maloletého dieťaťa odmietne dať zaočkovať svoje maloleté dieťa, môže sa dopustiť podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priestupku, za ktorý mu správny orgán môže uložiť finančnú sankciu – pokutu. Právo na rešpektovanie súkromného života (článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nemožno považovať za právo absolútne, a preto zásah do tohto práva automaticky neznamená aj jeho porušenie. Povinné očkovanie ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť síce predstavuje zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu garantovanú článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, avšak takýto medicínsky zásah neznamená automaticky i porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, ak sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti (článok 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 16. apríla 2014, sp. zn. 2 Szd 1/2013) Zb. 5/2015/68


Konanie daňového subjektu a jeho ekonomický zmysel
I. Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logický záver, že i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu sledovanie jediného účelu, a to iba získanie nadmerného odpočtu.
II. Nemožno potom takémuto konaniu daňového subjektu prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2014, sp. zn. 2 Sžf 44/2013) Zb. 5/2015/69


Sankcionovanie generálnej klauzuly v súťažnom práve
I. Konštrukcia generálnej klauzuly, ako je zakotvená v zákone č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (§ 8 ods. 2) vo vzťahu k jednotlivým demonštratívne vymenovaným skutkovým podstatám je nevyhnutná, pretože v súťažnom práve nikdy nemožno normatívne zakotviť úplný výpočet spôsobov, ktorými možno zneužiť moc na trhu na ujmu ostatných účastníkov trhu.
II. Význam generálnej klauzuly v súťažnom práve spočíva v tom, že pokiaľ určité konanie napĺňa jej jednotlivé znaky, i keď nie je zachytené v zákone pomenovanou skutkovou podstatou, je konaním zakázaným, a to so všetkými dôsledkami, ktoré z neho pre konajúci subjekt vyplývajú. Akékoľvek konanie, ktoré napĺňa znaky uvedené v generálnej klauzule, môže byť sankcionované ako zneužitie dominantného postavenia, a to i vtedy, ak ho pod žiadnu z demonštratívne vymenovaných skutkových podstát nebude možné podradiť.
III. Koncepcia zneužitia dominantného postavenia sa neobmedzuje len na konanie, ktoré pôsobí negatívne vo vzťahu k ostatným súťažiteľom, ale zahŕňa aj konanie, ktoré poškodzuje spotrebiteľov, pretože neprimerané ceny, ktoré majú účinky a vplyv na postavenie užívateľov alebo spotrebiteľov, sú tiež zakázané.
IV. Argumentácia žalobcu, že v jeho správaní ide “o novú skutkovú podstatu”, za ktorú by nemal byť sankcionovaný, je právne irelevantná v súťažnom práve. Pokiaľ súťažitelia používajú čoraz sofistikovanejšie praktiky zneužitia, tieto praktiky by potom bolo možné považovať neustále za nové a vidieť v nich prvky novosti, a potom by v podstate nebolo možné subjekt, ktorý používa “novú praktiku”, ale hoci nedovolenú praktiku, sankcionovať v oblasti súťažného práva, a preto i na prípady, v ktorých ide o určitú “novosť praktík v zneužití na trhu”, je aplikácia generálnej klauzuly ako inštitútu súťažného práva súladná so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže ako i s článkom 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2013, sp. zn. 2 Sžhpu 1/2012) Zb. 5/2015/70


Trovy konania Právo úspešného účastníka na náhradu trov konania je neoddeliteľnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, preto ak súd úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania s použitím § 250k ods. 1 tretia veta Občianskeho súdneho poriadku, musí riadne vysvetliť, aké boli dôvody takéhoto skôr výnimočného rozhodnutia.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2013, sp. zn. 7 Sži 8/2013) Zb. 4/2015/36


Žiadosť o poskytnutie informácií Žiadosť o poskytnutie informácií podľa § 14 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (o slobode informácií) je podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe. Nepostačuje, aby sa povinná osoba dozvedela iba o jej podaní, ale musí poznať jej obsah. Až odo dňa, v ktorom môže poznať jej obsah, dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2013, sp. zn. 7 Sži 7/2013) Zb. 4/2015/37


Vznik a zánik účasti samostatne zárobkovo činnej osoby na povinnom dôchodkovom poistení – Pre vznik účasti samostatne zárobkovo činnej osoby na povinnom dôchodkovom poistení je rozhodujúce dosiahnutie takého príjmu, ktorý je v jednom kalendárnom roku vyšší ako vymeriavací základ podľa § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nižší príjem v kalendárnom roku má za následok zánik poistenia od 1. júla nasledujúceho kalendárneho roku bez ohľadu na podanie odhlášky z poistenia.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2013, sp. zn. 9 So 88/2012) Zb. 4/2015/38


Nároky zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie – Zachovanie nárokov zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa týka len tých druhov dôchodkov, ktoré boli upravené v zákonnej úprave platnej pred 1. januárom 2004.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2013, sp. zn. 7 So 82/2012) Zb. 4/2015/39


Dávka počas vzdelávania a prípravy na trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím – Nárok na peňažnú dávku počas vzdelávania a prípravy na trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím podľa § 48b zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov môže vzniknúť len vtedy, ak je žiadateľ o dávku súčasne občanom so zdravotným postihnutím, je občanom zaradeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie (§ 6 ods. 2 zákona) a jeho zaškolenie alebo príprava na prácu sa vykonáva vo vzdelávacom zariadení, na pracovisku jeho zamestnávateľa alebo v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku vybraných podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, jeho zaškolenie alebo príprava na prácu sa vykonáva na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi občanom so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie alebo záujemcom o zamestnanie a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a toto zaškolenie alebo príprava na prácu trvá viac ako mesiac.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 7 Sžso 66/2011) Zb. 4/2015/40


Príplatok za výkon funkcie sudcu– Po zániku funkcie sudcu nevzniká sudcovi právo na príplatok za výkon funkcie, ak bol z nej odvolaný pre odsúdenie za úmyselný trestný čin.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 7 Sžso 72/2011) Zb. 4/2015/41


Postúpenie pohľadávky na poistnom
I. Postúpiť pohľadávku na poistnom poistenca podľa § 149 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov môže sociálna poisťovňa len vtedy, ak by postúpením takejto pohľadávky nedošlo k zhoršeniu postavenia dlžníka.
II. Môže sa tak stať len vtedy, ak by pohľadávka bola postúpená tretej osobe, ktorá vykonáva sociálne poistenie, a ktorá túto skutočnosť zohľadní po zaplatení pohľadávky dlžníka v jeho dôchodkových nárokoch minimálne v rozsahu tak, ako to po zaplatení dlžného poistného mohla urobiť samotná Sociálna poisťovňa.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2013, sp. zn. 7 So 155/2012) Zb. 4/2015/42


Zánik pracovnoprávnych vzťahov Ak došlo k zrušeniu spoločnosti bez právneho nástupcu (§ 68 ods. 3 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník) a k prechodu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov na inú osobu nedošlo, zanikli všetky pracovnoprávne vzťahy medzi ňou a jej zamestnancami, ktoré trvali v čase právoplatnosti rozhodnutia o jej zrušení, od okamihu, kedy im zrušená spoločnosť ako zamestnávateľ prestala prideľovať prácu.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2013, sp. zn. 7 Sžso 31/2012) Zb. 4/2015/43


Výška predčasného starobného dôchodku – Výšku predčasného starobného dôchodku nemožno porovnávať s inou dávkou podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, lebo nárok na predčasný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 neexistoval.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2013, sp. zn. 9 So 110/2012) Zb. 4/2015/44


Invalidný dôchodok– Dôchodcovi, ktorý sa stane invalidným podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov po vzniku nároku na starobný dôchodok, nárok na invalidný dôchodok nevznikne.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2013, sp. zn. 9 So 89/2012) Zb. 4/2015/45


Dôchodok za výsluhu rokov
I. Dobou zamestnania na účely vzniku nároku na dôchodok za výsluhu rokov podľa § 40 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení”) nie je doba vykonávania činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby.
II. Pojem „zamestnanie“ pre hodnotenie účasti na dôchodkovom zabezpečení nie je zhodný s pojmom „výkon zvýhodneného zamestnania“ pre vznik nároku na dôchodok za výsluhu rokov, kde pojem „vykonávanie zvýhodneného zamestnania“ znamená účasť na dôchodkovom zabezpečení zamestnanca (§ 6 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 2 písm. a) a b) zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov). Vymedzenie účasti samostatne zárobkovo činnej osoby na dôchodkovom zabezpečení nemá súčasne za následok, že činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby je hodnotená ako zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, lebo podmienky pre takéto zvýhodnenie boli v zákone o sociálnom zabezpečení osobitne definované.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2012, sp. zn. 7 So 153/2012) Zb. 4/2015/46


Bydlisko vo viacerých členských štátoch – Bydlisko v jednom členskom štáte nemusí v zmysle čl. 65 ods. 5 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia bezpodmienečne vylučovať iné zvyčajné bydlisko v inom štáte.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2013, sp. zn. 9 Sžso 32/2012) Zb. 4/2015/47


Zhodnotenie obdobia poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia pre výšku dôchodku – Ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2013, sp. zn. 9 So 139/2012) Zb. 4/2015/48


Sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov – Z ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods.1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu potrebnú pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2013, sp. zn. 9 So 108/2012) Zb. 4/2015/49


Peňažný príspevok na kúpu pomôcky – psa so špeciálnym výcvikom – Podmienkou pre priznanie peňažného príspevku na kúpu pomôcky (vodiaceho psa so špeciálnym výcvikom) je absolvovanie výcviku používania pomôcky u osoby odborne spôsobilej na takýto výcvik v zmysle § 25 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2013, sp. zn. 7 Sžso 50/2012) Zb. 4/2015/50


I. Majetok zdravotnej poisťovne, poistný kmeň – Poistný kmeň nemôže byť majetkom zdravotnej poisťovne, a rovnako ním nemôže byť ani odplata za prípadný odplatný prevod poistného kmeňa, lebo vykonávanie zdravotného poistenia je činnosťou vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami a nie s vlastným majetkom zdravotných poisťovní.
II. Konanie o prevode poistného kmeňa – Z dôvodu, že poistný kmeň ako ani odplata za prevod poistného kmeňa nie sú majetkom zdravotnej poisťovne patriacim do konkurznej podstaty ako majetok úpadcu, správca konkurznej podstaty nie je účastníkom konania o prevode poistného kmeňa a uvedené konanie o prevode poistného kmeňa sa ani v zmysle § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu neprerušuje. Správca konkurznej podstaty rovnako nemá procesnú legitimáciu v zmysle § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii iniciovať konanie o prevode poistného kmeňa.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2013, sp. zn. 7 Sžso 40/2012) Zb. 4/2015/51


Pomoc v hmotnej núdziJednorazový príjem z nájmu poľnohospodárskej pôdy za 12 mesiacov, ktorý nedosahuje dvojnásobok životného minima, nemožno považovať za príjem na účely zákona o hmotnej núdzi (§ 5 ods.4 zákona). Získanie takéhoto nízkeho jednorazového príjmu preto nie je skutočnosťou rozhodujúcou pre trvanie nároku na dávky a príspevky, na ich výšku a výplatu v zmysle § 29 ods.1 až 3 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 9 Sžso 30/2012) Zb. 4/2015/52


Konanie o návrhu na vydanie platobného výmeru vo veciach pohľadávok na poistnom, správca konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne – Správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorým je zdravotná poisťovňa, nemôže byť účastníkom správneho konania o návrhu na vydanie platobného výmeru vo veciach pohľadávok na poistnom, lebo ide o majetok štátu, a nie o majetok úpadcu.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2013, sp. zn. 7 Sžso 20/2012) Zb. 4/2015/53


Stanovisko Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR – Stanovisko Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR je interným normatívnym aktom orgánu verejnej správy, ktorý nemôže založiť vznik právnej povinnosti pre sociálne odkázanú osobu. Obsah stanoviska nebol publikovaný v Zbierke zákonov a nezakladá preto sociálne odkázanej osobe práva ani povinnosti a jeho dodržanie od nej nemožno vynucovať a vyvodzovať z jej konania protiprávnosť.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2013, sp. zn. 7 Sžso 14/2012) Zb. 4/2015/54


Vymeriavací základ pre výpočet jednorazového vyrovnania – Jednorazová mzda za dlhoročnú prácu nemusí byť so zreteľom na všetky okolnosti a podmienky jej výplaty považovaná za plnenie poskytnuté v súvislosti so skončením pracovného pomeru podľa § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a môže byť plnením, ktoré sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu zisteného podľa § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. augusta 2013, sp. zn. 7 So 95/2012) Zb. 4/2015/55


Uplatnenie zákonného nároku, dávka v hmotnej núdzi
I. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že výživné nemožno plniť dobrovoľne bez súdneho rozhodnutia a že prijatie dobrovoľne poskytnutého výživného nie je uplatnením zákonného nároku.
II. Žiadosť o dávku v hmotnej núdzi preto nemožno zamietnuť len na základe skutočnosti, že žiadateľ o dávku nepredložil orgánu verejnej správy také doklady, ktorých predloženie zákon výslovne neukladá.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2013, sp. zn. 7 Sžso 15/2012) Zb. 4/2015/56


Starobný dôchodok
I. Okolnosť, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov už raz priznaný, vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku (starobný dôchodok) podľa neskoršieho zákona o sociálnom poistení.
II. Navrhovateľ má však nárok na zvýšenie starobného dôchodku za doby zamestnania, ktoré neboli zhodnotené pre nárok a výšku starobného dôchodku, pričom o zvýšení rozhodne orgán, ktorý rozhodol o priznaní starobného dôchodku.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2011, sp. zn. 9 So 134/2010) Zb. 4/2015/57


Odchodné profesionálneho vojaka – Pre určenie nároku na odchodné a jeho výšku je rozhodujúca skutočná doba trvania služobného pomeru bez zvýšenia o tzv. zvýhodnené hodnotenie niektorých dôb služby.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2012, sp. zn. 9 Sžso 74/2011) Zb. 4/2015/58


Vymeriavací základ na určenie výšky odchodného policajta– Náhrada vyplatená policajtovi za nevyčerpanú riadnu dovolenku nie je služobným príjmom, ktorý má byť zahrnutý do vymeriavacieho základu na určenie výšky odchodného.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 9 Sžso 83/2011) Zb. 4/2015/59


Lehota na podanie žaloby – Plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré bolo predmetom konania o mimoriadnom opravnom prostriedku podľa Správneho poriadku, sa týmto konaním neprerušuje ani nezastavuje. Po jej márnom uplynutí súd už nemá právomoc na preskúmanie jeho zákonnosti a dôvodnosti žaloby, ktorá bola proti nemu podaná.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2011, sp. zn. 9 Sžso 55/2011) Zb. 4/2015/60