Odmietnutie očkovania z dôvodu svetskej výhrady svedomia

očkovanie

 

Ústavný súd ČR vyhovel sťažnosti rodičov maloletej dcéry a zrušil rozsudky súdov, ktorými boli podľa ústavného súdu porušené práva sťažovateľov, právo na slobodu svedomia a právo na spravodlivý proces.

Rodičia dieťaťa boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku, ktorého sa dopustili tým, že nesplnili povinnosť nechať dieťa zaočkovať hexavakcínou v stanovenom termíne z dôvodu predchádzania vzniku a šírenia infekčných chorôb. Za priestupok bola každému rodičovi uložená pokuta 6000 Kč, neskôr znížená na sumu 4000 Kč.

Sťažovatelia sa neúspešne bránili žalobou proti rozhodnutiu o uložení pokuty, v ktorej namietali, že sa rozhodli svoju dcéru nenechať očkovať z dôvodu svedomia, svojho etického, racionálneho a filozofického presvedčenia, ako aj z presvedčenia o najlepšom záujme dieťaťa pri ochrane jeho zdravia. Mestský súd v Prahe a Najvyšší správny súd vydali zamietavé rozhodnutia. Rodičia následne podali sťažnosť na Ústavný súd ČR.

Pri preskúmavaní sekulárnej výhrady svedomia ústavný súd prijal všeobecne aplikovateľné závery z nálezu III. ÚS 449/06, ktorý sa zaoberal náboženskou výhradou svedomia ako prejavom vychádzajúcim zo slobody vyznania alebo viery. V tomto prípade rodič odmietol očkovanie maloletej dcéry okrem iného aj z dôvodu, že umožnenie vykonania invazívneho zdravotníckeho zákroku nebolo v súlade s jeho vierou. Ústavný súd uznal, že rodičia môžu odmietnuť povinné očkovanie svojho dieťaťa nielen z náboženských dôvodov a požaduje aby v mimoriadnych prípadoch nebola očkovacia povinnosť sankcionovaná, prípadne inak vynucovaná. V podmienkach sekulárneho štátu, ktorý nie je viazaný na žiadnu náboženskú ideológiu, nie je dôvod robiť zásadný rozdiel medzi náboženskými a svetskými výhradami svedomia.

Súd v rozhodnutí konštatoval, že aj odmietnutie povinného očkovania z dôvodu náboženstva a viery, musí zostať výnimkou a nie všeobecným pravidlom priznaným skupine osôb vyznávajúcich určitú vieru. To isté možno aplikovať aj v prípade, ak má sa osoba svetskú výhradu svedomia voči podrobeniu sa povinnému očkovaniu. Výnimka zo zákonnej povinnosti tú prichádza do úvahy len v mimoriadnych prípadoch (napr. vysoko nežiaduca odozva z predchádzajúcej vakcinácie u tejto osoby, u jej dieťaťa a pod.). Opak by popieral skutočnosť, že povinné očkovanie slúži k ochrane verejného zdravia. Ústavný súd v náleze vytýčil podmienky pre posúdenie oprávnenosti sekulárnej výhrady svedomia voči očkovacej povinnosti a pripomenul, že zo strany súdov musí byť posudzovaná naliehavosť dôvodov a spoločenské následky, ktoré odmietnutie vakcinácie sprevádzajú.

Súd tiež zdôraznil aj skutočnosť, že napriek jeho upozorneniu zákonodarcov (Pl. ÚS 19/14) doteraz neexistuje právna úprava ustanovujúca zodpovednosť štátu za prípadnú ujmu na zdraví vzniknutú povinným očkovaním. Ústavný súd vrátil vec Mestskému súdu v Prahe, ktorý bude pri rozhodovaní viazaný právnym názorom uvedeným v odôvodnení nálezu ÚS.

Rozhodnutie Ústavného súdu ČR neznamená zrušenie povinného očkovania v ČR. Výnimku z povinného očkovania v Čechách majú deti, ktorých zdravotný stav bráni podaniu očkovacej látky alebo deti s preukázanou imunitou proti danej infekcii.

(I. ÚS 1253/14)

 

Koniec súkromia v zamestnaní? 

Vyššie pokuty od januára 2016!

Zápis detí do základných škôl až v APRÍLI