Prezident SR Andrej Kiska podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy SR vrátil Národnej rade SR zákon z 9. decembra 2015, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (protiteroristický balík). Navrhol, aby parlament právnu normu schválil so zmenami.

Zákon bol prijatý v skrátenom konaní bez toho, aby sa verejnosť i poslanci dozvedeli dostatok informácií o konkrétnych a identifikovateľných hrozbách na území Slovenska, ktoré by opodstatňovali jeho prijatie. Schválený zákon ako celok podľa prezidenta porušuje princíp primeranosti. Hlava štátu pripomenula, že stupeň ohrozenia Slovenska je podľa dostupných údajov na najnižšej možnej úrovni. Podľa neho vláda SR nepreukázala, že bezpečnostná situácia na Slovensku je taká, aby bol dôvod schváliť rozsiahly balík noviel 16 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Ani to, že existujúce zákony sú na riešenie prípadných hrozieb nedostatočné.

Prezident posudzoval aj to, či právna norma zachováva rovnováhu medzi záujmom na ochrane bezpečnosti štátu a slobodou a ochranou súkromia jednotlivca. Sloboda a ochrana súkromia jednotlivca by mala byť narušená len do tej miery, pokiaľ je to nevyhnutné na zachovanie bezpečnosti štátu. „Podľa môjho názoru schválený zákon túto rovnováhu neprípustne narušuje,“ zdôraznil Andrej Kiska. V odôvodnení vrátenia zákona vymenoval viacero bodov rozširujúcich právomoci polície či tajných služieb, ktoré majú všeobecnú povahu a nesúvisia len s deklarovaným bojom proti terorizmu.

Podľa prezidenta Kisku musia byť zmeny zákonov tohto druhu dopredu podrobené dlhej a dôkladnej diskusii odbornej verejnosti. A aj v takom prípade je potrebné, aby boli dostatočne vyhodnotené všetky riziká, ktoré môžu v praxi zo schválenej právnej úpravy vyplynúť. „Súčasťou takejto dôkladnej odbornej diskusie musí byť aj analýza využívania už doteraz existujúcich legislatívnych možností, ktoré bezpečnostné zložky štátu majú nielen v súvislosti s možnými hrozbami terorizmu, ale aj iných hrozieb súvisiacich napríklad s podnecovaním rasovej či náboženskej neznášanlivosti,“ dodal Andrej Kiska.

Poslancom parlamentu preto — v záujme vnútorného súladu právneho poriadku — navrhol ponechať v zákone len tie body, ktoré bezprostredne súvisia so schválenou zmenou Ústavy SR, na ktorú sa veto prezidenta nevzťahuje.

Zdroj: prezident.sk

Koniec súkromia v zamestnaní? Môže zamestnávateľ sledovať súkromnú komunikáciu?